Denník osamelej mačky

Život na ulici milovali. Kopa jedla v košoch, nekonečno rôznych pachov, myši a potkany behajúce večer po opustených skládkach, ba aj voľne pri kontajnery. Taký bol život, ktorý si bezstarostne žili mačky. Mačky, ktoré neboli odkázané na nikoho a na nič.

V jeden sychravý večer sa spoza škatule pohodenej vedľa zapáchajúceho odpadu ozval plač hneď niekoľkých úplne maličkých mačiatok. Niektoré boli sivé, iné zas bolo sivo-biele, ďalšie celkom biele. Bolo ich 6. Ich matka určite zháňala potravu, aby dokázala mačence uživiť. Pre mačky mamičky to bolo na ulici ťažšie, ako pre tie ostatné.

Spoza hromady odpadkov sa vynorila čierno-biela mačka so spokojným výrazom v tvári a ľahla si na malé mačiatka, aby ich zohriala a nakŕmila. Takto to šlo niekoľko týždňov, až kým sa z celkom malých mačiatok nestali skoro dospelé mačky. Za ten čas ich matka stihla naučiť to, ako zohnať potravu, loviť myši, no a celkovo -  prežiť. Jedného dňa však zmizla, už sa nevrátila. Šesť mačiek zostalo samo bez matky.

Mačky sú predovšetkým samotárky, preto sa rozutekali všetkými smermi. Bolo to pre ne dobrodružstvo. Niečo celkom nové, no proste fantázia. Jedna z nich však zostala zarazene stáť. Celkom biela mačka s veľkými čokoládovými očami a krásnym huňatým chvostom. Nepohla sa z miesta ani na krok a spustila prenikavý mačací plač. Volala na svoje sestry a bratov. Nikto sa však neozýval.

Ľahla si vedľa cesty a v duchu smútila za životom, ktorý žila, keď bola ešte veľmi maličká. V jednej chvíli by sa vám zdalo, že jej naozaj tiekli slzy.

Pri ceste ležala niekoľko dní, niektorí si mysleli, že je mŕtva. Avšak, v jedno skoré dopoludnie pri jej bezvládnom telíčku zastala dodávka s nápisom Odchyt zvierat. Mačku naložili do auta a odviezli na veterinárnu stanicu. Po prehliadke zistili, že je veľmi vyhladovaná a dehydrovaná, má veľa bĺch a žalúdočné problémy. Dostala však druhú šancu, ktorá sa neodmieta. Niekoľko dní sa mačka v klietke nehýbala, no jeden deň ju zvedavosť nakoniec premohla. Spoza mreží uvidela ešte tucet takýchto klietok, ba dokonca v nich videla svoje družky.

Toto miesto sa jej začínalo páčiť, no odrazu sa vrátka na klietke otvorili a dnu sa predierala niečia ruka. Mačka po nej inštinktívne chňapla a naježila sa. Zabralo to, ruka sa odtiahla z klietky, no dnu nazrelo nejaké dievčatko. Pekne sa na mačku usmievalo. V jej očiach bolo cítiť radosť. Ale prečo? Pýtala sa mačka sama seba. Prečo sa tak usmieva?

Vrátka sa zatvorili a klietka za začala trmácať zo strany na stranu. Berú ju preč! Čo teraz? Ona nechce odísť, chce zostať tu na tomto mieste. Ach nie, čo si teraz počne?

Neskôr. Vrátka na klietke sa opäť otvorili. Už nevidela nijaké ďalšie klietky, nasala nové pachy a schúlila sa do rohu klietky. Nachádzala sa v niečej izbe. Príjemne to v nej voňalo, myslím, že niečo ako vánok jarných kvetov. V izbe bola jedna posteľ, stôl a hrala tam televízia. Mačka sa konečne osmelila a začala skúmať miestnosť, v ktorej sa nachádzala.

Dvere sa však odrazu otvorili a do miestnosti niekto opatrne vošiel. Mačka okamžite vytrielila pod posteľ a schovala sa do najtmavšieho kúta. Neznámi len položil dve malé misky na zem a sadol si na stoličku, kde sa začal zaoberať nejakými knihami a mačku si nevšímal. V izbe to začalo rozvoniavať tuniakom. To je pokušenie, ktoré je silnejšie ako strach. Mačka sa začala zberať smerom k miske. Už bola celkom blízko, keď si všimla, že na stoličke sedí dievča, ktoré si ju dnes už obzeralo. Nad tým sa však už nestihla zamýšľať a pustila sa do šťavnatého tuniaka.

Postupom času zisťovala, že život s ľuďmi nie je vôbec zlý, ba dokonca lepší než ulica. Ľudia jej poskytli jedlo prístrešie a čo je najdôležitejšie – lásku, ktorú nikdy nepocítila. Každý deň bol iný, niečím zaujímavý. Dievča sa vždy vracalo zo školy v ten istý čas, dalo jej za misku jedla a vody, nasledovala Siesta a potom hra na lov. Roky plynuli a z dievčatka sa stávala už dospelá žena.

Jedného dňa zostal byt celkom opustený, nikto sa domov nevracal a mačka zostala sama, sama a opustená. Neúnavne čakala a vrúcne verila, že sa po ňu niekto vráti. Nikto však neprichádzal. Zostala sama ako vtedy keď bola ešte celkom malá. Ten nátlak nemohla zvládnuť a jej srdce doteraz plné radosti a lásky puklo od žiaľu. Vyliezla von pootvoreným oknom zoskočila z okenice a rozhliadla sa.

V jej očiach zažiarilo svetlo, ktoré prichádzalo spolu s autom. Mačka sa rozbehla za svetlom, no zrazu nastala tma...tma, ktorá jej konečne priniesla večný pokoj, no v jej srdci ostane navždy ukrytý celý jej život.

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk